Hyperaktívny močový mechúr

Hyperaktívny v tomto prípade znamená dráždivý, nestabilný. Typické je nutkanie na močenie, s inkontinenciou alebo bez nej. (Ide teda o širší pojem ako močová inkontinencia.) Spája sa s častým močením cez deň aj v noci, a to bez chorobných zmien, ktoré by tieto príznaky mohli vysvetľovať.

Ak sa únik moču pri HAM vyskytuje, ide o mokrý HAM – objavuje sa hlavne u žien. Ak ochorenie prebieha bez inkontinencie moču, ide o suchý HAM, typický skôr pre mužov.

Príznaky HAM:

1. urgencia - náhle, prudké nutkanie na močenie,
2. časté močenie - viac ako 8x cez deň a viac ako 2x v noci,
3. urgentná inkontinencia - náhly, neočakávaný únik moču (nemusí sa vyskytovať).

HAM je veľmi rozšírený – postihuje až 16 % populácie, t. zn. viac ako zápal kĺbov, astma alebo cukrovka. Výskyt ochorenia s vekom stúpa.

Pri diagnostike HAM je dôležitá podrobná anamnéza - popis ťažkostí zo strany pacienta. Je potrebné, aby pacient lekárovi povedal aj o ťažkostiach, ktoré sa mu nezdajú dôležité, alebo o ktorých sa ťažko rozpráva.

Významnou pomocou sú dotazníky, ktoré pacient dostane od lekára. Tu pacient podrobne a presne zaznamenáva množstvo prijatých tekutín, počet močení a objem moču. Rovnako dôležité sú aj fyzikálne, laboratórne a iné vyšetrenia, pričom je potrebné vylúčiť iné príčiny ťažkostí, napr. gynekologické, neurologické atď.

Neliečený HAM zvyšuje:

• riziko hospitalizácie,
• výskyt infekcie dolných a horných močových ciest a podráždenia kože,
• riziko úrazov a zlomenín (hlavne zlomeniny krčka stehennej kosti u žien v menopauze, ktoré môžu mať fatálne následky),
• výskyt depresií.

Liečba HAM spočíva v úprave životosprávy, psychiky, užívaní vhodných liekov, v neuromodulačnej a príp. aj chirurgickej liečbe.

Je alarmujúce, že až 73 %  (!) pacientov sa nelieči.